... pre teba ako by to bola tá najväčšia slasť..zopakujeme si ranné kúpanie v studenom jazere a telom budeme narúšať súvisle línie vlniek, ktoré v zástupoch vykonávajú frontálny útok..povedala by si..proti prúdu..ale veď to nám vždy išlo..a ja si vždy budem predstavovať tvoje pery šepkať..krvavým rúžom..bitchy red lips.. nepýtala si sa prečo..bolo to úplne samozrejmé..ako to, že práve vyšlo slnko..ako to, že ľudia práve idú do práce..ako to, že si dnes práve v tej flanelovej košeli po dedkovi..poď vylezieme von..vytiahneme cigarety a vlhké zápalky, ktoré možno nevzbĺknu..z čela ti stekajú kvapky..pomaly sa spájajú a tvoria jednu veľkú..dostala sa ti do oka..vraveli mi..ale ja som mlčal..rýchlym pohybom ruky si si pretrela oči a posledné zvyšky maskary sa ti rozmazali na líci..keby som mohol rozmažem sa ti po tvari aj ja..znenazdajky ma vieš vyprovokovať k veciam, ktoré by som nepovedal či nevykonal..k veciam ako dnešné ráno..mohli sme sa chúliť od zimy na zastávke a čakať na najskorší autobus..mohli sme chodiť prázdnym mestom..mohli sme naďalej vymýšľať scenáre životu..mohli sme..napriek tomu sme skončili tu..opretí o vyplavené drevo..drkotajúci zubami..zahalení v dyme..je bezvetrie..a ticho..božské..mám chuť nič nemeniť..mám chuť nič nekaziť..oslepujú nás prvé lúče..a ty mi na prstoch ukazuješ koľko sĺnk práve vidíš..vstala si bez jediného slova a prepadla ma neskutočná zima..vrátiš sa..ja viem..
..sedím na tom istom mieste a hádžem kamienky do vody..slnko mi neprestajne svieti do očí..nespočetne mnoho krát som chcel odísť..a ty si napriek tomu, že som zostal, ešte neprišla späť.
